Zaspali sme ako podťatí. Po výdatnom, asi trojhodinovom spánku, sa plní nadšenia vydávame do ulíc Paríža. Pre pokročilú poobedňajšiu dobu len tých najbližších, čiže v časti Montmartre.
Opäť zdolávame schody k bazilike Sacre-Coeur, tiež nazývanú Najsvätejšie srdce alebo Srdce Ježiša. Je to očarujúca stavba, hlavne pre jej snehovo-bielu fasádu. Je postavená z travertínu, ktorý na povrchu neustále zvetráva a tým sa mení na kriedovo-biely. Nechcem vás tu unavovať podrobnými historickými informáciami, ale aspoň tie najdôležitejšie.
Stavba baziliky trvala od roku 1875-1914-17. Otvorená a vysvätená bola až po 1. svetovej vojne – 16.10.1919. Zmes byzantského a románskeho štýlu – 5 orientálnych kupolí doplnených zvonicou s najťažším zvonom sveta – Savoyarde, postavených na najvyššom kopci Paríža, jej dodáva neopakovateľné čaro, pre ktoré je vyhľadávanou atrakciou Paríža.
Naozaj je to úžasná stavba! Krásna pamiatka, na atraktívnom mieste, ktoré ponúka nádherný výhľad na celý južný Paríž. Kocháte sa: Tam je Eiffelovka, Invalidovňa, Múzeum technológií. Toto je len časť z dominánt Paríža okom rozpoznateľné aj z vrchu Montmartre. A máme aj objav roka! Lanovku, ktorou sa môžete dostať k bazilike aj bez zdolania nespočetného množstva schodov! Super!
Pokochali sme sa a je čas ísť ďalej. Preplietame sa uličkami Montmartre. Sem tam nás minie vláčik, ktorý vozí unavených turistov. S mapou v ruke sa dostávame na Place du Tertre, kde sídlia všetci umelci Montmartre. Obdivujeme nádherné obrazy, vytvorené umelcami priamo pred našimi očami na námestí. Po niekoľkých krokoch objavujeme starý drevený mlyn. Tabuľka oznamuje: Moulin Rouge. Moulin Rouge?! “Nejaký je opustený, ale udržiavaný”, konštatujeme s manželom. No to sme zvedaví, čo tu ešte objavíme. Kontrolujeme mapu, aby sme sa nestratili a pokračujeme v prechádzke. Tiché uličky Montmartre vystrieda veľká asi 6 prúdová diaľnica. Juj to je ruch! Kadiaľ teraz? Smer juh, preč od diaľnice. Opäť prechádzame menej rušnými uličkami a dostávame sa k cintorínu na Montmartre. Chceli by sme navštíviť hrobky nejakých známych a slávnych ľudí, avšak teraz nám to nebude dopriate. Je 17:45 hod a cintorín sa zatvára o 18:00 hod. Tak našu prehliadku cintorína odkladáme na neskôr. Prvá noc v Paríži a stráviť ju zavretí na cintoríne? Bŕŕŕŕ, radšej nie!
Pokračujeme v ceste. Znovu rušná ulica. Roztvárame mapu a pozeráme kde sme. Na tabuli sme objavili názov: Boulevard de Clichy. Takže čo teraz? Podľa mapy zisťujeme, že sme prešli hodný kus cesty. Hotel v nedohľadne. Je na čase vrátiť sa. “Pôjdeme cez Boulevard de Clichy, Boulevard de Rochechouart a potom tadeto bočnými uličkami k hotelu”, upresňujeme si s manželom. Predierame sa pomedzi ľudí po Boulevard de Clichy a tu manželovi strčia leták do ruky, inde ho chcú vtiahnuť do vnútra brány. Ale len jeho. Už je nám to divné a po chvíli zisťujeme prečo. Po podrobnejšom preskúmaní výkladov je nám to jasné! Nachádzame sa na ulici sexshopov a bordelov! 
Hups! Ani sme nehľadali a aj tak sme našli. Zbežne prezeráme výklady a niektoré sú veľmi vkusné. Sem sa ešte vrátime, oddýchnutejší.
No na dnes už naozaj stačilo. Vraciame sa na hotel. Ešte zdolať štyri poschodia. Večera ešte zo Slovenska a potom už len posteľ a televízor. Na športovom kanály dávajú ROLAND GAROS – FRENCH OPEN. Inšpirácia na ďalší deň. Majte sa.
RSS 
