Pláž NAVAJO… Nezabudnuteľná pláž aj napriek nedostupnosti z pevniny. Divoká krása útesu končiaceho v modravej hlbočine. Modrá farba strieda zelenú. Divná kombinácia, ale tu vytvára neskutočnú krásu.

V tichosti, plní dojmov opúšťame pláž NAVAJO – pláž známu z fotografií, môj niekoľkoročný sen. Pri akejkoľvek zmienke o Grécku sa mi vždy v mysli vynoril obrázok pláže na Zakynthose – pláž NAVAJO. A teraz som tam bola! Neskutočné! Splnil sa mi sen! Nádherný sen, ktorý sa stal nádhernou skutočnosťou!
Obhliadku ostrova Zakynthos – dedinku Exo Chora, zátoku Porto Vromi a pláž NAVAJO – máme za sebou. Teraz sa “rútime” (40 km rýchlosťou) v ústrety suvenírom. Po cca 3 km od pláže NAVAJO nás víta dedinka Volimes, kde podľa knižného sprievodcu Zakynthosom dobre nakúpime. No veď uvidíme! Po určení času návratu k autu sa postupne roztrúsime po obchodíkoch dedinky Volimes. Robíme obhliadku suvenírov a postupne zisťujeme, že aj tu sa dá “zmlúvať” z ceny, ale stokrát lepšie ako v Tunisku. Chválabohu!
“Aha tu sú pekné obrusy! Fajn. To kúpime mojej mame,” skonštatuje môj manželík. “A tu aha, pekné pletené kabelky,” volá manžel z hĺbky obchodu. “Pre moju sestru.” A čo kúpime pre seba? Nevieme. Po chvíľke však zbadáme obchodík s náramkami. Je ich tu veľa, problém vybrať. Za 1,5€ kúpime dva – pre mňa a moju tetu. Po hodinke intenzívnych nákupov sa stretávame pri aute. Híkame a ochkáme nad obsahom nákupných tašiek. Všetci sme nakúpili! Niektorí viac, iní menej, ale všetci konštatujeme, že sme ešte nenakúpili pre všetkých. No uvidíme, čo nám ponúkne hlavné mesto Zakynthos.
Ale teraz všetci, zmorení horúčavou, cestou, nákupmi, tešíme sa na stredisko Alikes, kde ponoríme svoje znavené údy do blahodárneho mora. “Ja som hladný!” ozve sa smutný hlas nášho šoféra Peťa. “Musím sa ešte niekde najesť!” A tak v stredisku Alikes hľadáme reštauráciu. Po trištvrte hodine jednu otvorenú konečne nájdeme. Vystihli sme totižto grécku siestu. Všetci si nedočkavo objednávame. Čakanie na jedlo si spríjemňujeme rusko-anglickou konverzáciou s rumunským čašníkom. Po polhodinke sa na našom stole objaví toľko očakávané jedlo. Nech sa páči ochutnajte… Dobrú chuť!


Olovrant máme za sebou, čaká nás more. Pláž je super, ale plávať sa tu nedá! Vkuse si obíjame o dno kolená.
Na osvieženie to však stačí.

Najedení, osviežení putujeme ďalej. Náš cieľ mesto suvenírov – hlavné mesto Zakynthos. Cestou však objavíme ďalšiu zaujímavosť. Tabuľa hlási, že po 500 m sa nachádza panoramatický výhľad na celý ostrov Zakynthos. Neváhame a už sa rútime ešte kľukatejšími cestičkami na kopec. Naša púť však končí až po 2 km cesty. Ešteže to bolo autom. Uf!
Zdolávame pár schodov. Vchádzame do reštaurácie, a … Ten pohľad stojí za to! 
Z reštaurácie fotíme na kopci stojaci kláštor. Celkom pekný.

A teraz už naozaj smerujeme do Zakynthosu za ďalšími suvenírmi. Avšak tu nastane všeobecné sklamanie. Suvenírov málo a sú oveľa drahšie. My objavíme iba kapsičku cez plece pre manžela a po grécky napísanú knižku pre manželovho otca – filozofa. Nádej vkladáme do poslednej zastávky – strediska Agrasi, kde všetci nakoniec úspešne zakončíme lov za suvenírmi. Osušky z motívom pláže NAVAJO pre nás a môjho brata, magnetky na chladničku pre nás a našich najlepších priateľov – manželov s dcérkou.
Náš výlet končí v hoteli The Bay vo Vasilikose večer o 20.45 hod za krásneho splnu mesiaca. O 21.00 vybalení, osprchovaní dobehneme na večeru, ktorú by mali podávať len do 21.30. Našťastie v tomto hoteli to neplatí. Naša večera sa pretiahne až do 23.30, pretože je to posledná večera našej úchvatnej dovolenky na Zakynthose a užívame si ju vďaka slovenským čašníkom, ktorí však tento hotel opustili asi v júli-auguste 2008.
Ďalší deň 18.6.2008 streda sa končí náš pobyt v úžasnej destinácii Grécko-Zakynthos – hotel The Bay Vasilikos. Ešte dokupujeme suveníry: mojim rodičom plážovú rohož, ktorá sa dá zbaliť do úhľadnej tašky, pre nás ešte poháriky s mapou a obrázkami ostrova Zakynthos. O 12.00 zbalení opúšťame naše izby a putujeme na recepciu, kde už čakajú noví dovolenkujúci zo Slovenska. Poskytujeme cenné rady ohľadne dovolenky na Zakynthose a tak si skracujeme čakanie na odvoz taxíkom na letisko o 15.40 hod. O 18.00 hod gréckeho času, 17.00 slovenského času, škoda, že musíme, odlietame späť do rodnej krajiny a dávame zbohom ďalšej nezabudnuteľnej dovolenke.
Dovidenia Zakynthos, dovidenia hotel The Bay!
Veríme, že sa sem ešte vrátime!
Bolo tu úžasne!
P.S. Ďakujem za prečítanie.
A čo bude nasledovať? Egypt? Turecko? Tunisko-Džerba? Francúzsko-Paríž? Male divy alebo Grécko-Korfu? Necháme sa prekvapiť!
Majte sa pekne!
Cez neplánovanú odbočku s názvom 





















RSS